Príbehy z Damme (1) Úsmev pána Cornelisa

Nathalie Cornelisová sa stala senzáciou v celom meste. Ako dlhoročná členka knižného klubu sa stretávala so svojimi priateľkami každé štyri týždne, aby rozobrali aktuálnu knihu mesiaca doslova "na cucky". Hoci tento výraz nepatril medzi najspisovnejšie a zrovna nebol výstavným kúskom slovníka sčítaných dám, vždy sa pri ňom zachichotala, keď ukončovala ďalšiu schôdzu: "Tak čo, dámy, akú knihu rozoberieme nasledujúci mesiac, opäť (chi-chi-chi) na cucky?"

Dámy už vyriešili všetko podstatné, no ešte pred rozlúčkou sa im Nathalie zverila: "Dievčatá, neuveríte, ale do rána som dostala nápad na vlastnú knihu! Vlastne, prvú kapitolu som dnes dopoludnia už aj dala dokopy, chcete sa pozrieť?"

Vedúca klubu Sigi si zobrala náčrt zápletky domov. O siedmej večer zvonil u Nathalie telefón. "Ako si prišla na ten nápad? Je úchvatný!"

Nathalie sa zamyslela: "Včera som išla skôr do postele a kým Vincent naladil rádio, upadla som do tvrdého spánku. Ráno som chytila ceruzku... a zvyšok si čítala."

Sigi sa usmiala: "Dobre, nebudem vyzvedať." Po chvíli ticha a vnútorného boja dodala: "Ale zajtra sa stretneme pri káve a snáď mi prezradíš viac!"

Na druhý deň sa Nathalie zobudila opäť skoro ráno a mala zvláštny pocit, že musí písať. Ani nezistila, ako sa stratila v čase a na papieri mala náčrt druhej kapitoly!

Pri káve s vedúcou knižného klubu už vytiahla pokračovanie. Kým dopili kávu, Sigi už mala prečítanú ďalšiu časť. "Neuveriteľné, ten nápad s autobusom, hádajúci sa ľudia a potom to svetlo..." Sigi nedokázala pochopiť, kde sa to v Nathalie vzalo. Pokiaľ vedela, nikdy sa u nej spisovateľská ambícia neprejavila.

"Ja ti neviem, ráno som to proste z hlavy len vysypala na papier," ospravedlňovala sa Nathalie a vpostate tiež nechápala, prečo sa jej to vlastne deje.

Keď sa to však stalo aj v stredu, dozvedeli sa o tom všetky členky knižného klubu. Nathalie napíše každý deň jednu kapitolu úplne novej knihy. O výlete do neba. Podľa starostovej sestry Sigi to bude bomba. Nathalie sa začínala pri chôdzi po uliciach vznášať.

Vo štvrtok sa už na radnici malého mestečka Damme, ležiacom pri vodnom kanáli, začali šíriť správy, že Nathaliino ranné meškanie do práce má významný dôvod. Nathalie síce deklarovala, že chodí spávať skôr, aby ráno stihla napísať ďalšiu kapitolu svojej novej knihy, ale aj tak to tak úplne nestíhala zladiť so svojou doterajšou prácou.

V piatok sa o tom už dozvedel aj Nathaliin manžel Vincent. Keďže mali obaja len pár rokov do dôchodku a ich jediný syn pracoval v Antverpách, mali na rozhovor celý večer. Ak by ho potrebovali.

"Dnes som stretol Sigi Meyersovú. Vraj si sa stala spisovateľkou! Pýtala sa ma, či som čítal tvoje dielo. No, a nečítal." Vincent si vyčítavo vzdychol.

"Veď teba knihy nikdy nezaujímali," odtušila Nathalie.

"Ľudia si už čosi rozprávajú."

Nathalie zase nemala až tak rada posudzovanie od druhých. Napokon ustúpila. "Vin, tak... teda... Chceš sa na to pozrieť?" Prešla ku kredencu a spoza koreničiek vylovila niekoľko papierov. "Ešte to nie je dokončené, ale..."

"Tým sa netráp." Vincent sa začítal do textu. Občas mu rukopis robil menšie problémy, ale napokon sa dostal asi do polovice. Vyvalil svoje prenikavé modré oči. Ostatné strany už len prelistoval.

Večer si líhal do postele v dobrej nálade. "Nathalie, dnes večer ti nedovolím skôr zaspať. Zajtra ráno chceš asi pokračovať v písaní, ale ... vieš, ako skončí tvoj príbeh?"

"Odkiaľ by som to mala vedieť? Na to prídem vždy až ráno."

"Nie, dozvieš sa to dnes večer!" A doširoka sa usmial.

Začal ladiť večerné rádio. Nathaliina trpezlivosť sa míňala. Vincent nepovedal nič, len pozeral na hodinky a odrazu zdvihol ukazovák. Z rádia sa ozvalo: "Vážení poslucháči, pozývame vás vypočuť si záverečnú časť čítania na pokračovanie. Tento týždeň čítame z diela írskeho spisovateľa C. S. Lewisa s názvom "Veľký rozvod". Ako dopadne výlet autobusom z pekla do neba? Vrátia sa cestujúci naspäť, alebo zostanú? Prajeme vám príjemné počúvanie."

Nathalie si rukou prekryla ústa. Rádio jej napokon prezradilo, ako ukončiť "svoju" knihu.